Niektoré školské dni sa zapíšu do kalendára. A niektoré sa potichu zapíšu do srdca. Dnešná rozlúčka s našimi deviatakmi bola presne tým okamihom. Niesla sa v znamení štvorlístkov šťastia a margarétok. A nebolo to náhodou.
Milí naši deviataci,
štvorlístok nech vám vždy pripomína, že šťastie praje pripraveným, odvážnym a tým, ktorí sa nevzdávajú. A nech vám v živote vždy jeden taký vykukne spod nôh práve vtedy, keď ho budete najviac potrebovať. A margarétka... Každý jej lupienok predstavuje jedného z vás. Keď sa všetky spoja, vznikne nádherný kvet. Taký, akým boli vaše kolektívy. Kolektívy, ktoré sa počas 5 rokov učili, smiali, hádali, zmierovali, rástli... a napokon rozkvitli do zrelosti.
Priznávame sa, občas sme si, najmä po písomkách, zabudnutých domácich úlohách, hlučných prestávkach či legendárnych výhovorkách v duchu kládli známu otázku: Ľúbime? Neľúbime? Lenže výsledok bol vždy rovnaký. Ľúbime. Aj keď ste skúšali našu trpezlivosť. Aj keď ste nás občas privádzali do zúfalstva. Aj keď sme si pri niektorých situáciách hovorili, že silnejšiu kávu už asi nevymyslia. Pretože učiteľské srdce funguje trochu inak. Vidí za známky, za poznámky aj za všetky tie školské lapajstvá. Vidí mladých ľudí, ktorí hľadajú svoju cestu.
A tak vás dnes púšťame ďalej. Nie preto, že by ste prestali patriť k nám, ale preto, že nastal čas rozkvitnúť aj inde. Nech vám život prinesie veľa štvorlístkov šťastia a odvahu ísť za svojimi snami.
S láskou, vďakou a hrdosťou vaši pedagógovia